Cestovateľské Blogy

Objavte moje precestované svety

Táto sekcia obsahuje moje osobné cestovateľské blogy, kde zdieľam svoje zážitky a fotografie z rôznych kútov sveta.

Objavte moje cestovateľské príbehy a fotografie

Táto sekcia vás inšpiruje k objavovaniu nových miest, zdieľa moje osobné zážitky z ciest po svete a ponúka jedinečné fotografie z rôznych kútov našej planéty.

Blogy z mojich ciest a dovoleniek

AUTENTICKÁ RECENZIA
Štvorhviezdičkový štandard či retro pioniersky tábor? Realita cypriského hotela Odesa
Osobná skúsenosť a reportáž z južného Cypru

Lokalita: Hotel Odesa****, Protaras, Cyprus  |  Hodnotenie: Veľké sklamanie  |  Kategória: Cestovateľský blog

Oficiálne štvorhviezdičkový hotel, sľubný príplatok za výhľad na more a vidina nehateného relaxu na slnečnom Cypre. Taká bola teória. Realita, ktorá nás čakala v hoteli Odesa na južnom Cypre, však mala od štvorhviezdičkového luxusu poriadne ďaleko. Ak hľadáte úprimnú recenziu bez prikrášľovania, tu je náš príbeh.

Prvý dojem: Krabicové víno, napodobeniny drinkov a výhľad „za roh“

Do hotela prichádzame okolo jedenástej večer. Chodby dýchajú závanom starších čias a koberce zdobia podozrivé mapy po vyliatych drinkoch. Naša prvá cesta po ubytovaní vedie do baru pri bazéne. Sme vínové typy, objednávame si pohár bieleho. Plastové poháre pri bazéne plne chápem, no moment, kedy barman vytiahne lacné krabicové víno, ma prvýkrát zabrzdí.

Ochutnáme. Nápoj pripomína víno len z veľmi veľkej diaľky. Slušne ho vraciam so slovami, že sa to nedá piť. Barman namiesto ospravedlnenia s úsmevom odpovedá: „I know.“ (Ja viem). V tej chvíli mi prvýkrát odtrhlo dekel. Dostávať v štvorhviezdičkovom hoteli krabicový blud a počuť od personálu, že o tom dobre vie, je silná káva.

„It’s not drinkable.“ — „I know.“
— Dialóg pri bare vo štvorhviezdičkovom hoteli pri nalievaní krabicového vína

Postupne zisťujeme, že to nebola výnimka. Lokálne drinky, ktoré sme mali zaplatené v rámci all inclusive, boli len úbohé napodobeniny – presladené sirupy zriedené s vodou bez náznaku poctivého alkoholu. Výsledok? V „all inclusive“ hoteli sme si s priateľkou nakoniec museli kupovať vlastný alkohol a hotelové miešané nápoje sme používali čisto ako nealko osvieženie.

A čo ten príplatok 10 eur na deň za Sea View? Na recepcii nás hneď na úvod pán recepčný milo upozornil: „Ak chcete vidieť more, musíte sa nahnúť z balkóna a pozrieť doľava.“ Ráno zisťujeme, že náš slávny výhľad na more je v skutočnosti výhľad na bazén a more tvorí len úzky výsek stlačený medzi okolitými budovami. Vyhodené peniaze.

Slávny „Sea View“ príplatok – v skutočnosti priamy výhľad na bazén s úzkym výsekom mora v diaľke pri nahnutí doava.

Plesne, chrobáky a ranná lekcia cudzích jazykov

Spánok do ružova sa nekonal. Už o piatej ráno štartuje okolo bazéna upratovací servis. O šiestej si už upratovačky veselo pokrikujú na celú násobilku – bez ohľadu na to, že hostia ešte spia. Namiesto ranného pokoja tak dostávame bezplatnú lekciu gréčtiny a afrických dialektov.

Horší bol však pohľad na techniku ich práce. Jedno vedro na obrovskú plochu, čím sa špina v podstate len rozotierala do strán. Po troch dňoch „upratovania“ na izbe bola špina len systematicky vytretá do rohov. Skutočný hygienický šok však prišiel neskôr.

Klimatizácia na izbe plná vlhkosti a podozrivých usadenín.Krvavá škvrna na plachte od hmyzu v posteli.

Klimatizácia na izbe bola zvnútra absolútne vlhká a pokrytá čiernou plesňou. V 40-stupňových horúčavách nemáte šancu klímu vypnúť, takže tento plesnivý vzduch dýchate neustále. Čerešničkou na torte boli neznáme chrobáky v izbe či posteli – priateľka si z dovolenky odniesla hrozné, svrbivé kúsance po celom tele a na plachte vidno krvavú stopu.

Zašlé a neudržiavané vybavenie v kúpeľni podčiarkujúce zanedbanú údržbu.

Pioniersky tábor a detský mikro-vesmír

Program hotela mi nebezpečne pripomínal pioniersky tábor z detstva. Každý deň to isté: dopoludňajšia rozcvička, pingpongový turnaj, vodné pólo. Kolobeh, ktorý sa nikdy nemení. Svetlou výnimkou bola večerná kultúrna vložka, kde sa striedali celkom dobrí speváci a hudobníci. Lenže kým ste sa k nej prepracovali, museli ste absolvovať detskú minidiskotéku a maľovanie na tvár.

Deti boli všade. Absolútne všade. Deti mám rád, ale neustály krik a plač pri raňajkách, obede aj večeri vám na pohode nepridá. Keď som čašníka pri usádzaní na večeru poprosil o stôl niekde v pokojnejšej zóne, dostal som len laxné: „Ach, deti sú všade.“ Výsledok? Usadil nás priamo vedľa rodiny s malými deťmi, ktoré celý čas prekrikovali jedna druhú. Zážitok z večere v tahu.

Improvizované zábrany a hrdzavejúce stĺpy.Pohľad na architektúru podhľadov terasy.

Boj o ležadlá a dráma na recepcii

Svetlým bodom zájazdu bolo morе – azúrovo čisté, s perfektnou teplotou vody. Tým sa však pozitíva pláže končili. Hlava na hlave, ležadlá natlačené na sebe a neustále handrkovanie. I keď boli ležadlá spoplatnené, ľudia bojovali o každý meter.

To isté sa prenieslo k hotelovému bazénu. Agresivita hostí dosahovala vrchol. Zažili sme dokonca ostrú potyčku s poľskou turistkou, ktorá si od rána blokovala ležadlo bez uteráka či osobných vecí. Keď sme si tam chceli sadnúť, začala na nás vyrevovať, že ona tu leží od rána a ide na recepciu, lebo „všetko je na kamerách“.

Absurdný zážitok sme si odniesli aj pri definitívnom odovzdávaní plážových uterákov a žiadosti o vrátenie depozitu. Keď sme ich o šiestej večer po návrate od mora priniesli na recepciu, ruskojazyčná recepčná na nás vystartovala s veľmi agresívnou reakciou, prečo ich neodovzdávame až ráno. Keď sme jej vysvetlili, že sme oblečení na večeru a ráno už len odchádzame, s navretou žilou a neskrývaným hnevom uteráky síce schmatla, no peniaze nám odmietla vydať.

Situáciu musel zachraňovať jej kolega z Bangladéša, ktorý sa zachoval ako jediný profesionál. S ospravedlnením za nevhodné a agresívne správanie svojej kolegyne nám zálohu vrátil. Taktiež posledná večera, kde nás čašník po usadení úplne ignoroval a venoval sa inému stolu, len podčiarkla amatérsky prístup časti personálu.

Hotelový bazén a masová záležitosť pri ležadlách.Oprýskané a zanedbané priestory v zázemí hotela.

Búrkový záver: Vyvrcholenie dovolenkovej katastrofy

Akoby hotel Odesa nestačil, „božia ruka“ sa postarala o dokončenie celej atmosféry. V deň nášho odletu zasiahla Cyprus nevídaná obrovská búrka. Naše lietadlo kvôli počasiu nemohlo pristáť, čo znamenalo 3,5-hodinové meškanie, chaos a čakanie na náhradný stroj. Keď sme napokon pristáli v Košiciach, bol to len bodkovaný záver za zájazdom, na ktorý chceme čo najskôr zabudnúť.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT
Jedlo v hoteli síce nebolo najhoršie (hoci sa po dvoch dňoch neustále opakovalo), no celkový dojem z hotela Odesa je obrovské sklamanie. Plesnivá klimatizácia, hmyz v izbách, krabicové víno pri all inclusive, neprofesionálny servis na recepcii a neustály boj o ležadlá. Ak hľadáte štvorhviezdičkový štandard, kde za svoje peniaze dostanete oddych a úctu, tomuto hotelu sa oblúkom vyhnite.

Blog

This section provides an overview of the blog, showcasing a variety of articles, insights, and resources to inform and inspire readers.